|
| ||||
| ||||
|
Strana 2 Y K I L Ročník XLIX.
DR. A L O J Z K O L Í S E K: Pobožný spev na SlovenskuN (Frednáška pri valnom shromaždení diecéznej »Cyrillskej Jednotyc v Brne dňa S. novembra 1922.) Predo všetkým dovolujem si uctive sdelit', že tri biskupské Ordinariáty na Slovensku Košicky, Báňsko bystrický a Nitriansky molu osobu povereli úkolom zastupovat ich v tomto slávnom zasadnutí Cyrillskej Jednoty a preto pokladám si za čestnú i milú povinnosf oddat Vám od týchto najdóstnejších biskupov úprimný pozdrav ako aj prosif Vás, že byste všetkým arcipastierom slovenským privolali »na slávu« a »Nech ich Panbožko živí!« (Pochvala!) Ked mi prichodí hovorif o pobožnom speve na S i o v--e- n s k u, treba ustálit, čo v svoje] přednáške mienim tým menom S 1 o v e n s k o. Odpovedám: S 1 o v e n s k o v tomto prípade ohraničujom dla církevného pochopu, totižto dla dieciez a mienim tým menom krajinu, ktorá je rozdelená na 5 rímsko-katolických dieciez: počnúc od východu je to dieceza Košická, napokon Rožnavská, Baňsko-bystrická, Nitrianská a konečne apoštolská administratura Trnavská ako byvšia časf diecezy ostrihomskej. D'alej treba zistit, čo rozumiem názvom »pobožný spev«. Tým mienim všetek spev na Božiu oslavu,či sa spieva v kostole alebo krem nebo, či ho spievu 1'ud alebo umelecký sbor. Po tomto dvojakom úvode —totižto po privete v mene osviet. pp. biskupov a po vysvetlení, čo si máme predstavif pod menom »Slovensko« a pomenovaním -pobožný spev« — pristúpme ku svoje] úlohe ! Svoju prednášku rozdelil som na dve čiastky. Budem hovorif 1. o veciach priaznivých, II. o zjavoch nepriaznivých. I . O veciach priaznivých, ktoré značia plus, sú akési a k t i v á. L'ud slovenský rad spieva a vie spievaf. Celkom správne ho volajú »spevavé stvorenie,« ktorého najmilšie potešenie je spev. Hoci v iných krajoch na pr. v samom muzikálnom Česku Pudová pieseň mizne a je v úpadku, na Slovensku ona vždy ešte 1?vitne a voní. Pravdaže moderný prúd životný a najmá ostatná vojna prinesla aj v tejto veci dost škody, no napriek všetkému 1' u d o v á p i e s e ň s l o v e n s k á je umelecký skvost prve] žiarivosti bez rozdielu slovného obsahu, totižto či je to pieseň svetská alebo pobožná. Z p o b o ž n ý c h piesní l'udových sú to v prvom rade tie utešené pastorelky čiže _piesne kračúnske (-= koledy). Dl'a jednej z tých pastoreliek, ktorú som bol našjel v rukopise v archive Turč. sv. martinského muzea, l'ud, ktorý s p i e v a, má akosi váčšje nároky na pokoj a chlieb od Boha. Twog pokog nagswategši, i take chléb vezdegši nech neubiva lidu genž spiva, Kriste nagmilegší. Pokým je mi známe, jestvuje jediná o s o b i t n á sbierka slovenských pastoreliek, totižto B a h é r y-ho, obsahujúca okrúhle 70 piesní kračúnskych, sostavených aj pre jednotlivé čiastky svatej_ omše. Co sa týka spevu výlučne c h r á m o v é h o, v tejto prve] čiastke svoje] prednášky venovanej veciam priaznivým, kladným — chválit musím vkus slovenského Pudu, že rad má pekný spev najsamprv svojho k ň a z a u oltára. V jednej š á r i š s k e j piesni l'udovej spievajú: máme my kapl ana, jak toho anjela ... a d'alej vysvetluje, prečo ho všetci l'ubia: pre jeho pekné prisluhovanie sv. omše, ale najviac: Aa ked počne spívat, co zuá premilene.~ L'ud slovenský sám rad spieva piesne kostolné. Je priamo radosfou počuf na pr. velmi obl'ubenú a tiež velmi dojemnú: Kde si p r e m i l ý J e ž í š u K r i s t e. Počul som, že v jednej dedine slovenskej, kde politické stránky sa zformovaly nie dl'e náboženského presvedčenia a vóbec dl'a svetového názoru, lež dl'a 1 n ý c h záujmov | ||||
|