|
| ||||
| ||||
|
Rok 1923. C Y R I L Strana 3
(ako všade na Slovensku) — komuristia alebo socialisti išli rozbijaf sch(^>dzku 1'udákov a neznajúc spevu komunistického alebo socialistického spievali si pri tom »Kde si premilý Ježíšu Kriste.« Prvotriedným náboženským dojmom a umeleckým posvátným požitkom je, ked slovenský l'ud si zanóti zo srdca niejalcú mariánsku, na pr.: Horí naša láska k Tebe, Matko Božská .. . Ako opravdivú zvláštnosf prizvukujern, že v slovenských spevnikoch je vel'a piesni ku českému svátcovi — J a n u N e p o m u c k é m u, ktorého úcta na Slovensku je velmi rozšířená. Jedna z tých začína : Kvetečku májovy drahý rubinku Nepomucky Jáne, zlatý prstenku, K tebe vel'ký hriešník prichádzam služebník svátý Tane mój. (>--Cesta Kristova« spevník z diecezy Košíckej, vydanie z r. 1920.) Neviem, či je póvodu slovenského, ale zistil som, že vo velkom kancionále Eichlerovom -Cesta k věčné spáse« táto pieseň niet, Noci je tam sedem piesní svátojanských• Spomienam aj inú zvláštnosf zpomedzi slovenských pobožných spevov chrámových, totiž osobitnú pieseň »K vyprevadzania biskupa po ttdelení svátosti birmovania.« O pastieru roztomilý oviec tebe poddaných; zas ideš po krátkej chvíli od nás, tebe oddaných. S b o r : My, Tvé dietky l'utostne l Uime se v tej chvíli s Tebou otče prespanilý-Otče drahý, preláskavy anjel Teba sprevádzaj! Podobnej niesne nemá ani spevník Eichlerov ani najnovší, velmi dokonály »Český kan_ cionál« Dra. Dobroslava Orla. V nápevu tejto ~biskupskej« piesne som zbadal vel'kú podobnosf se s v e t s k o u piesňou Pudovou, v ktorej sa vojak U U1 odchazajúc na vojnu »Zajtra ráno, skoro čáno, skór než vynde jasne slnko nad Komárno ...e Dobre sa to ponáša ... Lebo aj biskup je sta by vojak idúci do boja ... za Boha, za vieru, za dobro a mrav .. . U m e l e c k ý spev chrámový je pestovaný kostolnými sbormi speváckými. Stálé sbory sú predovšetkým pri chrámoch kathedrálnych. Pri posviacke prvých slovenských biskupov mal som príležitost poznat pekné výkony dómského sboru v Nitre, ktorého direktorom je K. Stětka (rodom Čech). Tiež v Košiciach je direktorom kathedrálneho chorusu Čech — Hemerka. V Trnave pri dóme je direktorem spevu chýrny s l o v e n s k ý skladatel Mikuláš Schneider Trnavský. V Trnave vyše storočia jestvoval Spolok pre posvátnú hudbu, podobne ako aj v Bratislave. »Spolok pre církevní hudbu v Bratislave= založili r. 18831bratislavskí mešfania zásluhou Jozefa Kumlika, ktorý bol aj jeho prvým kapelníkom. R.,1835 predstavil Beethovenovu 1V1 i s s a s o 11 e m n i s. Od smrti Seethovenovej bolo toto dielo druhý raz dávané. V svojom repertoiri mal kostotné skladby najlepších skladatel'ov : Haydna, Mozarta, Hummela... V s v e t s k ý c h koncertoch riadil osem Beethovenových symphonií a j. Pod ním spolok kvitnul a bol známy v cele] Europe. Po Kutxtlikovi prišli: Mayerberger a Latorest — obidvaja dobrí hudobníci. Mayerberger naštudoval Lisztovu »Ostrihomskú omšu« a »Korunovačnú omšu<, Beethovenovu v C a Schubertovy omše v G a As, Balej symphonie Schumannovy a Schubertovy. Povesf spolku sa rozšírila daleko široko — ved aj jedon professor z Egypta pýtal listovne spolkové sta-novy, aby dl'a nich zriadil tam podobný spolok. Pod direktorstvom Dra Eugena Kossova spolok d'alej kvitnul. On založil Mestskú hudobní školu. Predviedol dva razy 9 symfoniu Beethovenovu. Prišla vojna. Všetko narukovalo — aj Kossov musel za povinnosfou. Spolok vádnul... a ked r. 1921 zomrel, bola jeho situácia kritická. | ||||
|