|
| ||||
| ||||
|
Strana 26 C Y R I L Ročník LXIX.
som nútený otvorene priznaf, že v celkovom rozsahu stav umeleckého spevu církevného niet kvetúci. Príčiny su hlavne trojaké : nieto alebo peniazi, alebo umnosti alebo ochotnosti. Fundácie kostolné na umelecký spev na chore sú všade velmi biedne. Materialistický a športovný smer terajšej generácije zabíja umnosf spevavú a hudobnú. Pokrokové, sebecké prúdy kynožia dobrú volu a ochotnost. Od chordiregenta váčšieho mesta slovenského, kde je sídle biskupské, počul som ponosy, že ani za peniaze umní speváci nechcú v kostolnom sbore účinkovaf. Dakde je na vine aj l'ahostejnosf tých, ktorý chrámový spev počúvajú : kňazov i obecenstva. Nemajú na tom akosi zvláštného zaujmu, či v ich chráme je na chore spev umelecký, církevný, alebo nie je. Pristupujú aj fažkosti politického straníctva. Smutným dokladom sú prípady, ktoré sa staly teraz pre našima očami. V jednej slovenskej dedine pri Bratislave do nového kostola farár kupoval aj nový organ. Dozvedel sa, že v organových záležitostiach odborníkom úradne uznaným je rímsko kátolický kňaz Dr. Dobroslav Orel, univerzitný professor hudobnej vedy na filosofickej fakulte v Bratislave. Pomocou jeho farár organ kúpil a k jeho posviacke sriadil chrámovú slávnosf. Poval k nej aj akademický spevokol z Bratislavy, ktorého dirigentom je spomenutý profesor. Pri vel'kej spievanej sv. omši spieval mužský sbor latinskú omšu od F. Witta, po nešpore miešaný sbor so s prievodom nového organa predniesol »Stabat Mater« od J. B. Foerstra, »Ave Maria- a AO salutaris hiostia«. Členovia tohoto Akad. Spevokolu sú poprední členovia slovenskej a českej spoločnosti, ktorí pestují spev nie z politických příčin, lež čisto z umeleckého citu a vd'ačne spievajú aj umelecké veJ církevně. Nože, akú od-menu dostala táto umelecká produkcia církevná ? V jednom slovenskom denníku bola o tom zpráva: »Českí sokolíci a sokolíčky na posviacke. V Bahoni (Ž. Brat.) bola posviacka organa v nedel'u dňa 8. okt. t. r. Farárom je tam známy argaláš Herman Herold. Tento miesto toho, aby si dal právu so svojmi farníkami a naučil ich spevu — zavolal si radšej sokolíkov a sokolíčky z Bratislavy a títo potom pod omšou spievali. Večer potom pán Herold ceekom už narástol. Šumné české Sokolky spievaly mu a niektarým argalášom sólo na fare. Takto sa skončila posviacka organa, na ktorý slovenský 1'ud dal svoje haliere.«*j Ked do povahy berient všetek pohyb pre reformu církevného spevu a záujem o pestovanie chrámovej hudby v Mých krajinách a najmá ked nebohý Sv. Otec papež Plus X. svojou slávnou »P r o p r i o m o t u« prejavil želanie, áno nariadenie pre nápravu chrámového spevu — pokladám za najváčšie minus, za 1'ahkomyselné passivá na Slo vensku, že tuná posial neboly sriadené o s o b i t n é j e d n o t y za týmto cielom, — či sa volajú ony »Ceciliánsl~é spolky« či »Cyrilské Jednoty«. Máme doklady, že sa staly také pokusy, že boli tu 1'udia, ktorí chceli podobného dačo na Slovensku organi»ovaf na pr. Pe t e r T o m k u 1 j a k, no máme aj dokumenty, že mu to bol z příčin politických zakázané. A tak Slovensko, ktoré je vždy vychvalované ako spevavé a pobožné — nemá posial' organizácií cyril.ských alebo ceciliánských pre pestovanie spevu pobožného. Predniesol som Vám, pokým mi čas Uol poskytnutý — uprímne, z dobrého úmyslu a za ideálnym cielom r:iektoré priaznivé i nepriaa_nivé zjavy ohl'adom nábožného spevu na Slovensku. Zvolil som ku svojmu prejavu toto forum našho valného shromaždenia Cyrillskej Jednoty diecezy brnenskej, pred Vašou láskavosfou, lebo je to po prevrate prvý sjazd toho druhu v naše] Česko-slovenskej republike. Nazdám sa a úfam, že práva dneškajšieho zasadnutia bude naozaj osožná cyrillskému spevo-obrodnému pohybu v cele] naše] vlasti. Túžim za tým a z tej duše si želám, aby vina tohoto pohybu priplávala aj na naše drahé Slovensko. A tu prosím, aby prítomný osviet. p. biskup brnenský pri vhodnej príležitosti osobne prehovoril o cyrillských ideáloch so slovenskými arcipastiermi. Mám sice od nich dóveru *) V inom pripade z neskoršieho datuma bol tento Akad. Spevokol Orlov (mužský sbor) povolaný spievaf na primiciach jednoho Františkána. Ked sbor vstupoval na chorus — daktorí z miestnych šuhajcov ich nechceli pustit dnu ... Bolo potom vysvetlované, že povolaním -cudzich« boíi obrazení domáci muzikanti, lebo ti sa hotovali pri slavnej omši primiciantskej učinkovat pri speve Pudu hraf na trúby ... Pravda Akad. spevokol mal na programme Wittovu omšu, skladbu dl'a reformy církevneho spevu, a nie dedinské trúby. Redakcia. | ||||
|