|
| ||||
| ||||
|
Rok 1932. CYRIL
čiastky neznámé. Takmer všetky komponované boly v Solnohrade a prispósobovaív sa požiadavkom tamojšieho arcibiskupa, hlavne čo sa týka ích rozmerov a obsadenia. Mozart mal 12 rokov, ked sa začal zaoberaf cirk. hudbou a prvá jeho omša pochádza z íej doby. Je to Missa brevis G dur, ktorá spadá do II-ej viedeňskej cesty. Prevedená bola ve Viedni dňa 7. XII. 1768 za dirigovania malého Mozarta a za účasti celého cisárkeho dvora. Otec Mozartov vo svojích záznamoch zo dňa 14, XII. hovorí, že prevedenie telto omši napravílo všetko to, čo sa nepriatelcm zdálo byf pokazené znemožnením jeho opery. Ide tu o operu buffu La finta semplice.. komponovanú na text Marka Coltelliniho. II-há omša komponovaná bola 14. I. 1769, Missa brevis d moll. Je viac razy prekomponovaná. Z toho vidno, že 13 ročný Wolfgang nebudoval ešte presným vyhraničeným slohom. To, čo počul na dvorných koncertoch a v kostole, v tom sa ešte ztratil. Obidve .omše sú instrumentované smyčcovými nástrojami Roku 1769 bezprostredne pred prvou italskou cestou, (13. XII. 1769-28. III. 1771) 'vzkrslo tretie cirk. dielo: Missa br. C dur. Pri tejto omši použili hlučnejších nástrojov, ako trompéty a bubny. Dávala sa vo Viedni 12. VIII. 1773 a komponovaná bola pre jeho priatela Hagenauera, reholného kňaza. Omše v poradí IV a V-tá sú nedokončené. Komponovanie fragmentov spadá do solnohradského intermezza mcdzi I. a II. itálskú cestu. Pozoruhodný pokrok kompozičný badaf v VI-tej omši, Missa v c mol], z roku 1772. 'V tomto roku totiž 24. III. po smrti Sigismunda zo Schrattenbachu, na arcibiskupský stolec prchádza 40 ročný energický muž Hieronym Colloredo z Wallsee-Mels. Nový arci-biskup nebol naklonený rodine Mozartových. Po smrti Eberlinovej nie Leopolda, otca Mozartovho, lež Fischiettiho menoval kapelmajstrom. Stalo sa tak snád z dóvodoj špnrivosti. Colloredo nechcel sverif svoiu kapela Leopoldovi, ktorý si činil nároky na časté do-volené. I nie div, že Leopold Mozart všemožne sa přičinil, aby jeho syn svoj talent v pinej miere rozvynul. Wolfgangove kompozície práve z roku 1772 sú touto snahou pretkané. Badaf to v jeho sinfoniách a tiež i v tejto omši, do ktorej prináš3 nové koncepcie. V or chestri vidíme nové nástroje. 2 obojky a 3 pozauny. VII-má omša, zvaná Missa in honorem Ss. Trinitatis v C dur, komponovaná v roku 1773, svojou instrumentáciou upozorňuje na predchádzajúcu. V roku 1774 nastáva u Mozarta v kompozičnom náhlade určitá zmena. Je nadchnutý novými hudobnými smermi, za neápolské vzory sa oduševňuje (Durante, Jomelli). Do pozadia zatlačuje instrumentálný sprievod a hlavný doraz kladie nar spev jednotlivých hlasov. So spevom narába prísne kontrapunkticky. V tomto slohu sú komponované dve nasledujúce omše, VIII-má Missa br. v F dur, a IX-tá Missa br. v D dur. Witt, zakladatele Cecilianského spolku v Nemecku, lichotive sa vyjadril o dvoch posledných omšiach. Wer der Kunst dienen will, der fiihre Mozarts achte unci neunte auf und lasse alle iibrígen Messen desselben beiseite. (Streitschrift s. 94.) X-tá Mozartova omša Missa br. C dur pochádza z roku 1775 lebo 1776. Pravdepodobne ie venovaná Bartolomejovi Kristovi, přelátovi sv. Kríža v Augsburgu. Pre charakteristické violínové figurácie menuje sa Spatzenmesse, to jest vrabčia omša. Je rozsiahle instrumentovaná. Jedna z najdlhších omší je komponovaná v máji 1776, Missa longa. (Credo omša) v C dur. Je to omša XI-tá, ačkolvek Kóchel v chronologickom poradí umiestňuje ju ako 14-tú. Celkom neprávom, kedže táto omša mimo takzvanej korunovačnej, je poslednou omšou komponovanou v Solnohrade, ktorá svojími rozmerami neprispósobuje sa požiadavkom arcibiskupa Hieronyma. Koncom roku 1776 komponoval Mozart tri omše: dve Missae br. v C dur a Missa longa v C dur a to v takých rozmeroch, ako si to prial Hieronym. Robil to vezmi nerad. Svoj-mu priatelovi Martininu v liste zo dňa 7. IX. 1776 sa zfažuje : Mój otec je dómskym kapelmajstrom a mám mnoho príležitosti v kostole hrávaf a pre kostol písaf. Naša cirk. hudba je na pováženie, nie tak ako u Vás v Itálii. Omša nesmie dhlšie trvaf, ako 3j4 hodiny. Pre takýto žáner musí maf človek zvláštňu obratnosf, lebo pri všetkej krátkostí omša musí byf vypravená všetkými nástrojami, nevynímajúc ani vojenské trompéty. XV-tá omša, komponovaná 1777, Missa br. v B dur svojou formou pridružuje sak predchádzajúcim. Missa v C dur, komp. 1779 je XV [-tá ornša Mozartova a má prívlastok n Korunovačnáa. Dia solnohradskej tradície je složená pre slávnosf korunovania Mariánskeho obrazu na pútnickom mieste v Maria-Pain. Pre presnú vonkajšiu formu a homofonné narábanie sbo- 37 | ||||
|