|
| ||||
| ||||
|
CYRIL
Roč. 58, rových hlasov, dielo teší sa velkej popularite a vedla Requiem platí za najznámejšie círk.. dieto Mozartove. V Solnohrade komponuje Mozart XVII. omšu Missa sollemnis v C dur v roku 1730.. Týmto rokom končíl sa i jeho pobyt v Solnohrade, a odsfahoval sa do Viedne. Hlavná príčina bola tá, že priatelské svazky s arcibiskupom byly pretrhnuté a tým i dobrý pomer k otcovi naštrbený. Vo Viedni uzavrel sňatok s Konstanciou Webravou 4. VIII. 1782. Táto životná událost zavdala príležitosf ku komponovaniu nedokončené] omše Missa sollemnis v c moll (XVIII.). Prevedená bola v chráme sv. Petra v Solnohrade 23. VIII. 1783. Schádzajúce čiastky boly dopinené z inej omše. Rok 1775 stal sa osudným pre toto dielo. Mozart súc vyzvaný napísat italské oratórium, použil tejto omše, prepracoval ju, podložil italský text kantáty,prikomponoval dve nové árie a povstalo oratórium Dlll Davidde penitente=,. čím bol osud omše navždy spečatený• Mozart od tejto doby nepracoval na poli cirk. hudby. Možno to oddóvodnif snád tým,. že v jeho duši odohrávaly sa velké duševné prevraty. Predsa však naskytá sa mu ešte jedna príležitosf a to vtedy, ked sa približovala jeho životná katastrófa. Gróf Walsegg objednal si u Mozarta Requiem k ucteniu pamiatky zosnulej manželky. Mozart cítil blízké zrútenie svojho zdravia, túšil, že Requiem pre seba bude písaf, nábidku však prijal. V umlúvenej lehote dielo hotové nebolo. Prišlo decembra 5-tého 1791. Mozart cítil už blízkýkoniec svojho života, napnul posledné sily, aby svoju labutiu pieseň dokončil. Ešte na smrtelnej posteli so spevákmi vyzkúšal hotové partie. Dokončif dielo nemohol, kedže neúprosná smrf vyrvala_ mu pero z ruky. Po stránke instrumentálnej dokončil Kyrie a z Dies irae sedem čiastok. Ostatné hlavné rysy a čiastočne i hlasové čiastky boly poznačené na róznych papierkoch. Siissmayer, ktorý bol zasvatený do celého postupu, Requiem homogenne dokončil. Že Siissmayer nemuset nové veci komponovat, vysvitá z toho, že celé dielo za tri týždne bolo hotové a objedná vatelovi doručené. Jestli chceme po stránke formálnej posúdif Mozartove cirk. diela, je dóležité všímnuf si prostredia, v ktorom vyrastly. Takmer všetky pochádzajú zo Solnohradu. Solnohrad v XVIII stol. vedxa Viedne bol centrumom cirk, hudby. Bola tu celá rada vynikajúcich hu dobníkov, ako Ján Ernest Eberlin, Kajetán Adlgasser, Michal Haydn, mladší brat Jozefa, a iní. Ovšem o nejakéj specificky solnohradskéj hudbe nemožno rozprávaf. Duch solnohradskej hudby — hovorí istý rovesník — bol v najvačšej miere komický, ludové piesne boly žartovné a vyvolávaly smiech, melódie však boly výrazné a čarokrásné. Toto prostredie v Mozartove] sentimentálnej povahe hlboko zap~sobilo, a stopy tejto nadmieru vesele] hudby solnohradskej odrážajú sa i v jeho cirk. skladbách. Vo všeobecnosti badaf u Mozarta akúsi cirk. veselost. je to veselá hudba solnohradská. Dokladom toho je Korunovačná omša. V Agnus Dei pozorujeme eclio z árie grófky Figarovej svadby. Podobných prípadov je vela. Opakovania povstaly nevdojak a sú to Mozartove najoblúbe--nejšie melódie. Mozart komponoval len stabilné čiastky olnše, nachodiace sa v Ordinariu Missae, a to v sonátovej, rondickej, alebo piesňovej forme, dIa schematu ABC pofažne ABA. Kratšie: čiastky, ako Sanctus, Benedictus a Agnus sú i dvojdielné. Kyrie je zpracované v tempu Allegro, pofažne Andante. Obyčajne rýchlym vetám pred - chádza volný úvod. Výstižným príkladom je tu Korunovačná omša, v ktorej volný úvod na konci pozmenene sa opakuje. Poradie jednotlivých prosieb Kyrie eleison a Christe eleison je pozmenené. Glori3 má zváčša iný takt, ako Kyrie. S výnimkou troch omši je komponované v tempu Allegro. Skoro vo všetkých omšiach intonačné slova sa opakujú. Sólové partie pravidelne striedajú sa so sborom. Len výnimočne tochto striedania neni, na pr, v omši »In honorem Ss• Trinitatisa (Ku cti Najsv. Trojice), v ktorej badaf vlivy neápolského vzoru. Credo je vypracované v tempu Allegro. Pomalá veta nastupuje pri slovách : Et incarnatus est, z vač§a v sólovej árie. Omša F dur (VIII) tejto zmeny tempa nemá Slovo credo dla Haydnovho spósobu, často sa opakuje i v samom texte, na pr. v VIII a XI-tej. Posledná z toho dóvodu nesie i meno Credo omša. Na slova »et vitam venturi saeculie, v niekclkých omšiach je vypracovaná fúga. Sanctus je zpracovaný v slávnostnom rámci a začína sa pomalým tempom Andante. Zmena tempa nastupuje až ku koncu pri slovách Hosanna in excelsis• Zo všetkých čiastok melodicky najkrajši je Benedictus. Jásajúci ráz tisne sa do popredia. 38 | ||||
|