|
| ||||
| ||||
|
CYRIL Roč. 58.
písně mešní, a starejme se také o to, aby je varhaník provázel tak, aby k jednotlivým částem mše sv. zpívaly se i příslušné slohy písně. Duchovnímu správci, který takto pečuje o pěstování lidového zpěvu chrámového, jistě nepřijde na mysl, aby se zajistil pro den biskupské visitace tak, jak to učinil farář v místě 1. Chtěje patrně zakrýti domácí nedostatky, >vypújčile si ze sousedního města S. varhaníka a s ním i tamní chrámový sbor, který odzpíval bezvadně všecko: od DEcce, sacerdos magnus!< až k »Otče náš, milý Pane!,, Ale iluse o neobyčejné vyspělosti vesnického kůru netrvala dlouho. Při skrutin;u vyšla pravda najevo, nimbus se rozplynu; a nejdůst. pan visitátor opouštěl vesnici, nemaje z vlastního náslechu představu o tom, jaká péče se věnuje na tamní osadě pěstění zpěvu chrámového. 9*• ZDEŇKA HANÁKOVA — Bratislava. Palestrina. život. qiovanni Pierluigi da Palestrina narodil sa v juhoitalskom mestečku Praeneste t. j. Palestrina v dobe medzi 2. februárom 1525 a 2. februárom 1526. Preto volá sa Praenestinus — Palestrina. 0 jeho detstve nie je nič známé; preto aj tol'ko názorov o prvom jeho učitel'ovi. Myslelo sa, že prvý Palestrinov učitel hudby bol francúzsky komponista Goudimel. Až Brenet dokázal, že nie Goudimel, ale Claudio Mell, pisár neapolského hudobníka Tommassa Cimella mohol byf oným mužom. A Weinmann pridáva, že bol Nizozemčanom, lebo už v prvých skladbách Palestrinových sú patrné nizozemské vplyvy. Ked sa mladému Pierluigimu dostalo hudobného vzdelania v chráme sv. Agapita v Ríme, stal sa organistom a kapelníkom v rodnom meste svojom R. 1547 oženil sa tam s bohatou Lucreciou da Goris. Z manželstva toho pochádzali traja synovia : Riedolfus, Angelus a Igino. V tej dobe bol palestrinským biskupom kardinál Del Monte, ktorý r. 1550 ako Julius III. nastúpil na pápežský trón. Jeho pomocou dostal Palestrina miesto sborma:stra v Ríme v kapli Giulia pri chráme sv. Petra. Od tých čias, teda od r. 1551 až do smrti majstrovej 2. februára 1594, pósobil Palestrina v Ríme. Bol spevákom v kapli pápežskej, ale r. 1555 Pavel IV. ho prepustil. Na to stal sa kapelníkom v Lateránskej basilike, neskoršie v S. Maria Maggiore a od r. 1571 pósobil na novo v chráme svatopeterskom. Za pápeža Sixta V. (1585-1590) dostalo sa mu dokonca čestného titulu: »Maestro della capella Apostolica«. V rokoch 1566-1571 bol učitel'om hudby pri novosriadenom kňažskom seminári, kde študovali aj dvaja jeho synovia, a koncertným majstrom kardinála Ippolita d' Este. V tei dobe zomrel vo Viedni Jakob Vaet, kapelník na dvore Maxmiliána II. Palestrina bol po-volaný za nástupcu Vaetovho, ale miesto to odmietol. Po sasedaní snemu Tridentského v r. 1563 Pius IV. Motom proprio »Alias non nullas constitutiones« mal vysoké duchovenstvo k praktickému prevedeniu toho, čo bolo usnesené na koncilu, totiž prevedenie zákazu spevu lascívneho. Kardinálovia Vitellozzo Vitelli a Carlo Borromeo založili osmičlenné spevácke kolegium pri kapli pápežskej. Ktoré omše boly tam z počiatku prevádzané, nie je známé Len tolko vieme, že Palestrina ako komponista nebol opomíjaný. Borromeo vážil si vel'a Palestrinových Improperií ; v dome Vitellovom bola prevedená Missa Papae Marcelli. Dielo. Skladá sa z omší, motettov, madrigalov a iných príležitostných skladieb cirkevných. Spracovanie tématov má často hudobní formu spoločnú, a preto medzi týmito rúznymi druhmi skladieb je preca len akési súvislost. Základ pre tieto vztahy tvorí forma motettová. To je: 1. uvedenie hlavného tématu, 2. volnosf práce. Niekedy sa medzi tieto dva diely vkladal ešte diel tretí, a sice variovanie na hlavné téma. Pri štúdiu umeleckého vývoja skladatel'ovho sú takéto variácie najdóležitejšie. S formou motettickou stretávaf sa v omšách Palestrinových. Hudobná forma madrigalová je totožná s formou motettickou. 94 | ||||
|