|
| ||||
| ||||
|
Rok 1932. CYRIL
Tiež cantus firmus prius factus podporuje onen súvis. Operácia s ním je najbohatšia a najdóležitejšia v omšách. Túto právu s cantom firmom spojuje a preplieta prácou motettickou, kánonickou a kontrapunktickou. Vzájomným ich kombinovaním a dómyse-Inou konštrukciou docielil Palestrina často prekvapujúcich výsledkov v kompozičnei technike.') Použitie cantu firmu dá sa roztriedif na dve skupiny: použitie c• f. z tvorby vlastnej a z tvorby cudzej. Do prve] skupiny patria tie omše a motettá, ktorých hlavné téma je totožné s hlavným tématom niektorých motettov a omší. C. f. vypožičaný z cudzej tvorby, pochádza alebo z piesne ludovej, alebo z chorálu. Zaujímavé sú canty firmy prevzaté z melodie chorálnej. Takéto len zriedkavo dodržiavajú presnosf originálu. Palestrina vyberá melodickú struktúr~u z chorálu, na pr. v čiastkach melismatických. Tú potom osamostatňuje, alebo dIa novšieho cítenia rytmicky prehodnocuje. Od kedy dátujú se Palestrinove znalosti v chorálu? Na podzim r. 1577 sveril pápež Gregor XIII. Palestrinovi a Annibalovi Zoilovi (j 1592), skladatelovi a spevákovi v kapli pápežskel, opravu chorálu. Opravu nedokončili, lebo r. 1580 bolo od cirkevnej reformy upustené. Tak zvaná Edícia Medicejská z r. 1614 nie je prepracovaný rukopis Palestrinov a Zoilov, ale v podobnom smysle znova prevedená oprava toho istého graduálu od Felice Aneria a Francesca Suriana. Palestrina má předchodcu v hudbe nizozemskej, a sice u Jakoba Hobrechta a Joscluina de Prés. Od nich získal znalosti v úmení kontrapunktickom. Od Hobrechta učí sa volnej imitácii. V platnosf prichádza srozumitelnosf slova a tým aj zjednodušovanie vrchného hiasu, doteraz bohato kolorovaného. Melodie Palestrinom vytvorené sú kludné, lahodné, jasné v prechodoch a bez násilností. Sú hudobným vyjadrením daného textu, ktorému dodávajú plastičnosti, priezračnosti a dramatičnosti. PrIeto aj dóležitým faktorem v jeho tvorbe je rytmus. Prvé miesto zaberajú omše, počtom asi 130, ktoré vyšly v 13 svázkoch ako libyi missarum; z toho šesf svázkov bolo vytlačené ešte sa života maistrovho.'1 Najvyspelejšia a všetkým požiadavkom odpovedajúca je Missa Papae Marcelli, jedna z prvých omší Palestrinových. Názov vznikol príležitostne. Bola skomponovaná pre nastolenie pápeža Marcella II. z r. 1555 a vyšla v druhom svázlcu omší. Ako dókaz vtedajšej jei popularity pripojujem Ziak Palestrinov Francesco Suriano (1549-1621) prerobil šesfhlasý original na omšu osmihlasnú a Francesco Anerio (1567-1621), známy skladatel rímsky, dal jej úpravu štvorhlasnú.') Podobne motettá vyšly v šiestich svázkoch; každý v niekolkých vydaniach.') Sv. II. obsahuje okrem iného nlariánske motettá, v tvorbe motettovej najkrajšie spevy vóbec. Sú štvorhlasné. Po stránke formálnej najvyššie stoja sv. III. z r. 1575, dedikovaný kardinálovi Ippolitovi d' Este. Madrigaly sú obsažené celkom vo štyroch svázkoch. Z toho prvé dva svázky majú text duchovný a ostatné dva text svetslcý. Odtial ich pomenovanie : madrigaly duchovné a svetské. Ďalej vychádzaly Palestrinove madrigaly v rózných hudobných sbierkach, najviac u Gardana v Benátkach. Madrigaly duchovné >Cansoni spirituali« sú písané na duchovný text od neznán-.eho autora v italskei reči a sú v nich používaním homofonie v polyfonických vetách patrné snahy o dramatičnosf. Svetské madrigaly majú dva svázky, ktoré vznikly v intervaloch tricafročných. Text je Petrarkov. Ako motettá z r. 1581 aj druhý svázok svetských madrigalov patrí k dokonalejším plodom Palestrinovho umeleckého tvorenia. Palestrina sjednocuje hudobnú formu s textom a obidvom složkám dáva jednotný rámec tej ktorej skladby.') Faux-bordonové Improperie (r. 1560) a Lamentácie (r. 1588) vznikly v najfažších a najskleslejších chvílach života Palestrinovho. Do úst umierajúceho Krista vkladal Palestrina bolesf nad smrfou dvoch synov a manželky. Vedla originálnych tiskov (Dorici v Ríme, Gardano-Benátky, Scottos Erben-Benátky a iní) sú tlačené dóležité omše a motettá v Proskeových Selectus novus missarum a v Musica divina. Súborné vydanie diela Palestrinovho vyšlo v 33 svázkoch u Breitkopfa a Hártla v Lipsku. 1) Diagram takýchto kombinácií podáva K. G. Fellerer v knihe: Palestrina. Regensburg 1930. str. 109, 105. Roky vydania jednotlivých sv~zkov: r. 1554, 1567, 1570, 1582, 1590, 1594, 1594, 1599, 1599, 1600, 1600, 1601, 1601. ') Srovnaj s Ediciou Medicejskou. Prvé tisky: r. 1563, 1581, 1569, 1572, 1575, I584. 5) Roky vydania: madrigaly duchovné r. 1581, 1594; madrigaly svetské r. 1555, 1585. 6) Redaktori: Sv. I.-III. dr. Witt; sv. IV.-VII[. Fr. Espagne; sv. IX. Fr. Commer a sv. X.-XXXIII. Fr. X. ťlaberl. 95 | ||||
|